Mäso na čítanie

Autor: Izabela Čížová | 31.3.2018 o 8:53 | Karma článku: 2,56 | Prečítané:  939x

            Nikdy som nemala k politike vzťah. Vlastne som sa o ňu vo všeobecnosti nejako extra nezaujímala. Vedela som kto je prezident, kto je predseda vlády, vedela som vymenovať nejakých ministrov a to bolo asi všetko. 

            Vedela som ešte aj, že naši rodičia išli v 89-tom do ulíc štrngať kľúčmi a vyštrngali si Nežnú revolúciu. Zhruba pred dvomi mesiacmi som doma na stole objavila knihu Mäso od Arpáda Soltésza.  Keď som sa priateľa opýtala o čom tá kniha je, povedal mi, že nič pre mňa, pretože je o prostitúcii, o štátnych hraniciach na východe Slovenska, kde teraz vraj nič nie je, o politickom a policajnom „spravodlivom“ systéme, o mafii a o investigatívnych novinároch.  Túto knihu som nechcela čítať práve kvôli spomínanému obchodovaniu s bielym mäsom. Jednoducho by to pre mňa nebolo príjemné čítanie. Nuž dobre, možno keď sa niekedy budem nudiť, tak si ju skúsim prečítať. A nudila som sa.
            Už večer som otvorila prvú stranu knihy a vtedy som vedela, že  Mäso je moja nová závislosť. Soltész tam píše: Časť týchto príbehov sa naozaj odohrala, ale inak. Postavy sú vymyslené. Ak ste sa v niektorej predsa len spoznali, majte rozum a nepriznávajte to. Ľudia nemusia vedieť aká ste sviňa. Prečítala som si prvú časť. Potom druhú. Hneď na to tretiu. Tak štvrtú a zrazu prešli dve hodiny a ja som sa ocitla na 130 strane. Toto na knihách milujem. Že sa do nich dokážeme doslova zažrať a strácať sa vo vlastnej fantázii a nechať sa unášať dejom. No hlavne, keď autor vie, ako písať. Je to správne ak poviem, že kniha je písaná ľahko?
V sobotu, 24. 3. 2018, mal Arpád  Soltész v Prešove, v jednom kníhkupectve besedu práve k tejto knihe. Vzala som Mäso a išla som tam. Nie, nevedela som, že toto je jeho prvá kniha, prvý román. V podstate, som o Soltészovi vedela len to, že je vynikajúci novinár a komentátor a poznala som ho zo Súmraku bossov.  Moderátor besedy Dado Nagy, sa ku knihe vyjadril perfektne „Mäso je metafora toho, ako funguje systém na východe Slovenska“. Myslím, že nie som jediná, ktorá sa nechala uniesť, keď autor začal rozprávať príbeh o tom, ako vlastne kniha Mäso vznikla.

Autor románu Mäso Arpád Soltész (vľavo) a moderátor Dado Nagy (vpravo) na besede.Autor románu Mäso Arpád Soltész (vľavo) a moderátor Dado Nagy (vpravo) na besede. (Izabela Čížová)


Celé to začalo tak, že si Arpáda zavolali do vydavateľstva Ikar. Prosili ho, aby pre nich napísal knihu. Vraj na slovenskom knižnom trhu chýba niekto medzi Dominikom Dánom a Jozefom Karikom. Chceli aby knihu mohli a hlavne chceli čítať ako aj muži, tak aj ženy. Starší, ale aj mladšie generácie. Musím uznať, že v tejto dobe je to celkom náročné. Ale, evidentne mu to vyšlo. Môžem si dovoliť povedať, že ja, ako zástupca generácie Y som sa na ňu namotala presne ako pes na údené. Soltész ale vedel, že je lenivý a knihu sa mu písať nebude chcieť. Jeho vraj bavilo napísať sem-tam do novín článok, respektíve komentár a to bolo všetko. No vo vydavateľstve mu začali hladiť jeho ego a autor sa im zaprisahal, že do dvoch mesiacov im odovzdá prvú časť. V Ikare si ju prečítali a nevytkli mu ani jednu chybu. Do konca roka bol rukopis knihy napísaný. Poslali ho viacerým špecialistom. Všetci sa zhodli na jednej jedinej chybe: veľa postáv. Redaktor knihy, Matúš Kyčina, spolu so spisovateľom urobili posledné úpravy a kniha bola definitívne na stole. Pripravená na predaj.
Mäso zožalo obrovský úspech. Dodnes sa predalo desaťtisíce výtlačkov. Myslím si, že knihu treba prečítať. Pretože je realistická a odrážajúca skutočnosť. Každá jedna časť knihy sa volá podľa osoby, ktorú práve autor opisuje. A to robí knihu jedinečnou a jednoducho čitateľnou. Je takmer nemožné sa v nej stratiť.
            Keď som Mäso dočítala, spadla mi sánka. Už dávno sa mi nestalo, aby som po prečítaní knihy ostala bez slov. Je dobré si túto knihu prečítať, pretože je to naša minulosť, keďže sa dej odohráva na konci kontroverzných deväťdesiatych rokov, ktoré sám autor označuje ako zlaté. Aj to sú naše dejiny o ktorých by mal každý Slovák vedieť, ktorých súčasťou nebolo len nadšenie z nového štátu, slobody  a demokratického systému ale aj skorumpovanosť a mafiánske podsvetie. Bohužiaľ,  za posledný mesiac môžeme vidieť, že pozostatky 90-tych rokov sú stále tu a ešte je čo naprávať. A ak chceme žiť v spravodlivom a demokratickom štáte, musíme poznať históriu Slovenska, a nie len tú oficiálnu, aby sme sa vedeli vyvarovať chýb, ktoré sme doteraz robili. A preto by ste si mali prečítať  Mäso.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ján Kuciak nemal v detstve ani počítač, vyrástol z neho analytik

Kuciak chcel s novinami najskôr skončiť.

ŠPORT

Opäť sa ukázalo, že Shiffrinová sa dá zdolať, tvrdila Vlhová

Vlhovú predstihla o 58 stotín sekundy.


Už ste čítali?